Karol Petráš
kam sa podela televízna zábava?!?
Utorok večer. Po ťažkom dni sadám do svojho vyhriateho kresla pred televíznou obrazovkou. Mám na výber medzi dobrou knihou alebo televíznym vysielaním. Po chvíľke tichého rozjímania a oveľa dlhšej chvíľke váhania zapínam televízor. Som idiot. Posledný svojho druhu. Ale zmieril som sa s tým. Nie je mi súdené stretávať sa s kvalitným humorom, iba s naaranžovanými problémami, ktorých mám aj vo svojom živote dostatok. Nenechám sa odradiť a postupne prelúskam všetky programy. Iste tušíte, čo bude nasledovať.